Klinické štúdie

Mumijo je dávno známa substancia, ale jej prirodzený pôvod je doteraz obostretý tajomstvom (hoci jeho prirodzené účinky sú nepochybne dôležitejšie, ako spôsob jeho vzniku). O „slzách hôr” jestvuje nespočetné množstvo legiend a príbehov. E
Podľa miesta výskytu poznáme množstvo variácií tejto látky, ktoré sa od seba odlišujú na pohľad, farbou i vlastnosťami. Zafarbenie železného mumia, taktiež nazývaného červené alebo zlaté, je spôsobené zvýšeným obsahom železitých prímesí. Ďalej je známe strieborné (biele) i  medené mumijo (modré) so zvýšeným obsahom medi, lišajníkové mumijo ako produkt látkovej výmeny lišajníka, živičné mumijo či tmavé mumijo, ktoré býva sfarbené od tmavohneda do čierna. Najdôležitejším kritériom kvality mumia je jeho čistota, to znamená neprítomnosť prímesí a taktiež miesto zberu. Pri čistení skutočného Múmia nie sú používané žiadne organické rozpúšťadlá, iba čistá voda. Literatúra zaoberajúca sa rôznymi druhmi mumia popisuje látku ako prírodný balzam a tomu zodpovedá aj jeho klinické testovanie.

Vedecký výskum mumia  začal okolo roku 1950. Najďalej pokročili Čína, Spojené štáty americké, bývalý  Sovietsky zväz, Irán a India. Je zaujímavé, že zatiaľ čo naši predkovia prijali existenciu a účinky mumia ako fakt a využívali jeho skvelé vlastnosti, súčasná veda sa trápi najmä jedinou otázkou – ako mumijo vzniká?a zač

Bolo zistené, že mumijo obsahuje zoomelanické kyseliny, dôležité druhy humínových kyselín a minerálne mikročastice, ktoré udržujú rovnováhu biologických procesov organizmu. Na základe toho sa môžeme domnievať, že vďaka ďalším pokusom sa otvoria nové možnosti  v boji proti chorobám.