História Mumijo

Názov mumijo má svoj pôvod v gréčtine a znamená „telo uchovávajúci”. Mumijo je prírodná látka, ktorá sa vyskytuje najmä v ázijských častiach Ruska v izolovaných vysokých horách vo výškach medzi 2000-5000 metrov, resp. v susedných štátoch (Kazachstan, Kirgizsko) v lokalitách vystavených dlhodobému intenzívnemu slnečnému žiareniu, ktoré nie sú znečistené činnosťou človeka. Vyskytuje sa v puklinách hornín ako živicovité organické pozostatky fauny a flóry, ktoré sa v priebehu tisícročí premiesili a spojili s anorganickými skalnými minerálmi.

Miestni obyvatelia zbierajú mumijo z tvrdých hornín v hlbokých jaskyniach. Opúšťajú domov na niekoľko týždňov, aby sa vrátili s niekoľkými balíčkami tejto drahocennej substancie. Mumijo je často jediným zdrojom ich príjmu, preto udržiavajú miesta jeho výskytu v tajnosti a informácie si odovzdávajú z otca na syna. Táto živicovitá látka sa vyskytuje vo forme „kamenných” kvapiek alebo malých stalagtitov pripomínajúcich slzy, preto miestni obyvatelia nazývajú mumijo „slzami hôr”.

Prvé doteraz známe zmienky o mumiu sú staršie ako 3000 rokov. Z nich je jasné, že táto látka sa tešila veľkej obľube najmä v Perzii, Babylone a Egypte, ale liečili ním aj v Grécku, Ríme a v Ázii. V indických posvätných knihách – védach sa píše, že mumijo bolo ako farmaceutikum používané už Sumermi. Veľa zmienok nájdeme v lekárskych spisoch ako Sušruta-Samhita, Čcaraka-samita, a v čínskej Knihe o obtiažnych problémoch. Vedomosti o mumiu a jeho aplikácii sa uchovávali v tajnosti, odovzdávali sa v rodinách vysoko postavených lekárov iba ústnym podaním z otca na syna. Známy grécky filozof a liečiteľ Aristoteles skúmal účinky mumia na ľuďoch a zaznamenal rôzne spôsoby jeho aplikácie. V jeho práci pokračoval i jeho žiak Alexander Veľký.

Perzský lekár a filozof Avicenna popísal v 12. storočí mumijo ako dokonalý a komplexný liečebný prostriedok, ktorý dokáže vyliečiť nielen žalúdočné vredy, ale povzbudzuje zmysly a uľahčuje dýchanie. Tieto znalosti potvrdil i perzský lekár Shirasi v knihe Pokladnica liekov. Okrem spomenutých účinkov píše o pozitívnom vplyve Mumia na nervový systém, srdce, obehový systém, tráviaci trakt a lieči ochorenia ženských orgánov. Podľa Mohammeda Tabíba, mumijo rozpustené v mrkvovej šťave posilňuje a obnovuje plodnosť u žien i mužov. Detí sa dočkali aj celkom neplodné ženy. Od 17. storočia sa mumiu venovalo mnoho lekárov, liečiteľov a vedcov, o čom svedčí veľké množstvo anglických, nemeckých, francúzskych a najmä ruských spisov, štúdií a prírodovedeckých publikácií.


Food and Nutrition Institute registračné číslo: 7706/2010